História divadla ako významného kultúrneho fenoménu siaha až do samotných počiatkov ľudskej civilizácie a túto civilizáciu a sprevádza na jej vývinovej ceste až do súčasnosti. V našom jazykovom povedomí má pojem divadlo niekoľko významov (1. divadlo ako označenie budovy, stavby,
2. divadlo ako inštitúcia, napríklad Nová scéna,
3. divadlo ako súbor diel istej epochy či ako sloh divadelného umenia – napríklad romantické divadlo, naturalistické divadlo, 4. divadlo ako umelecký artefakt, teda konkrétna inscenácia či predstavenie,
5. ako divadlo sa zvyknú označovať aj také podujatia ako vojenské prehliadky, módne prehliadky, promócie, telovýchovné podujatia a pod.) Ja chcem však hovoriť o divadle ako o umeleckej činnosti človeka,uskutočňovanú pred divákmi s cieľom poskytnúť im Divadelné umenie je východiskovou základňou aj pri uvádzaní dramatických prác v elektronických médiách (dramatické vysielanie v rozhlase a televízii). Film je síce samostatným umeleckým druhom, ale s divadlom ho spája literárna predloha (namiesto divadelnej hry je tu scenár) a herectvo.
Artefaktom (umelecky vytvorenou skutočnosťou) divadelného umenia je inscenácia, ktorá vzniká ako výsledok spolupráce viacerých tvorivých subjektov (autora dramatického textu, resp. scenára, režiséra, výtvarníka, hudobníka, choreografa, no nadovšetko hercov, ktorí sú existenčnou podmienkou divadelného diela). Hoci východiskom tvorby inscenácie je spravidla dramatický text, v syntéze divadelnej inscenácie je tento text len jednou zo zložiek jej štruktúry (popri zložke režijnej, hereckej, hudobnej a výtvarnej). Dramatický text má však významný zástoj pri vývine divadelného umenia a viacero dramatických autorov – napríklad Sofokles, Shakespeare, Molière, Lope de Vega, Goldoni, Schiller a iní boli vedúcimi osobnosťami divadelnej kultúry vo svojich krajinách.
